Náš otec svätý Ján Zlatoústy, konštantínopolský arcibiskup – 13. november
Konštantínopolský arcibiskup Ján Zlatoústy
Sv. Ján Zlatoústy sa narodil v Antiochii medzi rokmi 340 až 350. Jeho rodičia boli pravdepodobne kresťania. Otec zomrel krátko po jeho narodení. Keď matka Antusa ovdovela, mala asi 20 rokov. No viac sa nevydala, lebo všetky sily chcela venovať výchove syna.
Chlapec bol veľmi bystrý a vynikal rozhodnosťou, a jasnosťou úsudkov. Získal veľmi dobré vzdelanie v literatúre a v rečníctve. Potom chcel pokračovať v právnických štúdiách. No pohľad na úskoky v súdnictve ho znechutil a preto sa na radu svojho priateľa Bazila zahĺbil do čítania Svätého písma.
V roku 368 bol pokrstený, keďže v tých časoch bolo celkom bežné, že sa nechávali ľudia krstiť až ako dospelí. O necelé štyri roky nato sa Ján odobral do hôr, aby tam v spoločnosti mníchov a pustovníkov mohol žiť jedine pre Boha. Takto žil šesť rokov. Veľa čítal Písmo a písal. Po šiestich rokoch sa vrátil do Antiochie, aby mohol byť apoštolsky činný. V roku 386 bol vysvätený za kňaza. Ako miesto mu určili Antiochiu, kde pôsobil dvanásť rokov. Bolo to veľké mesto, malo asi 150 000 obyvateľov. Keďže bol veľmi horlivý, nazvali ho Zlatoústym – tak brilantne a zapálene hovorieval o Božích pravdách. Dňa 28. februára bol vysvätený za biskupa a ustanovený za konštantínopolského patriarchu.
Ján aj ako patriarcha žil veľmi prísnym životom. Drahý nábytok po svojom predchodcovi predal, peniaze rozdal chudobným, vyhýbal sa spoločnosti a zábavám, nikdy neusporadúval hostiny. Usiloval sa pozdvihnúť úroveň kňazov – tak duchovnú, ako aj vzdelanostnú. Nebál sa napomínať aj cisárovnú Eudoxiu, ktorá bola pyšná, lakomá a utláčala ľud. Preto biskupi, ktorí sa chceli páčiť cisárovnej, sa zhromaždil, zosadili Jána a požiadali cisára, aby Jána vypovedal do vyhnanstva. Ľud sa však proti tomu búril, avšak slabý cisár sa nevedel postaviť proti cisárovnej. Preto sa Ján radšej sám vydal do rúk cisárovi, aby zabránil krviprelievaniu. No ľudia sa aj tak zhromaždili a tiahli k cisárskemu palácu. Vtedy sa zľakla aj Eudoxia a Jána prepustili.
V roku 403 ho však znovu dala uväzniť a krátko na to ho odvliekli – už ako starca – do vyhnanstva do mesta Kukusus v Arménsku. Bol to pustý kraj. Zovšadiaľ však k Jánovi prichádzali ľudia, aby z jeho úst počuli výklad Božieho slova. Preto ho vyhnali ešte ďalej k úpätiu Kaukazu. Počas cesty mu nedopriali ani oddych – za každého počasia musel pochodovať. Dňa 13. septembra prišli do malej osady, kde si chcel Ján na chvíľu odpočinúť, lebo cítil, že sa blíži koniec. Odložil teda svoje šaty, obliekol sa iba do bieleho odevu ako na svadbu a rozdal všetko, čo ešte mal. Noc strávil pri hrobe mučeníka Baziliska, ktorý tam bol pochovaný. Ten sa mu zjavil a povedal, že na druhý deň budú už spolu v nebeskej sláve. A skutočne, 14. septembra, sotva nastúpil na pochod, spadol na zem. Preto ho odniesli do svätyne sv. Baziliska, kde svoj život aj dokončil, opakujúc svoj obľúbený vzdych: „Buď chvála Pánovi za všetko. Amen.“ V 13. storočí jeho telo previezli do Ríma. Ján zanechal po sebe najobsiahlejšie dielo zo všetkých východných gréckych otcov. Sú tam mnohé výklady Svätého písma, homílie a listy.
Zdroj: zoe..sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
