Náš otec svätý Mikuláš Divotvorca, arcibiskup lycíjskej Myry – 6. december
Myrský arcibiskup Mikuláš
Tento svätec bol jediným synom známych a bohatých rodičov Teofána a Nony, obyvateľov mesta Patara v Lýcii. Ako jedináčika darovaného od Boha, ho rodičia zasvätili Bohu. Duchovnému životu sa naučil pri svojom strýkovi Mikulášovi, ktorý bol v Patare biskupom.
Mníšstvo prijal v monastieri, ktorý založil jeho strýko. Po smrti rodičov svätec rozdal celý zdedený majetok chudobným a nič si pre seba nenechal. Ako kňaz v Patare bol onedlho známy svojím milosrdenstvom, hoci svoje skutky dôsledne zakrýval podľa Pánových slov: „Nech nevie tvoja ľavá ruku, čo robí pravá.“ Mikuláš dbal o nevinnosť života, čistotu v myšlienkach, bezhraničné milosrdenstvo a lásku, pritom sa modlil a postil, obľúbil si čítanie Svätého písma a rozjímanie.
No hoci sa oddal samote a mlčanlivosti, mysliac si, že takto prežije svoj život, Boh mal iné plány. Keď v Myrách zomrel arcibiskup, biskupi sa dlho nevedeli dohodnúť na tom, koho spomedzi seba ustanovia za arcibiskupa. Preto Boh jednému zbožnému biskupovi zjavil, aby za arcibiskupa ustanovili toho, kto príde do cerkvi ráno prvý na raňajšie bohoslužby a má meno Mikuláš. Svätec o tomto rozhodnutí nevedel a preto podľa svojho zvyku ešte pred svitaním išiel do cerkvi, kde ho pri dverách zadržal biskup a pýtal sa ho na meno. Keď Mikuláš povedal biskupovi svoje meno, ten spoznal Božiu vôľu a s ostatnými biskupmi ho ustanovil za arcibiskupa.
Mikuláš bol svojmu stádu milosrdný, múdry, nebojácny a dobrý pastier. Bol pre všetkých „vzorom v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.“ (1 Tim 4, 12). Odev nosil vždy jednoduchý, jedol iba raz za deň, a to až večer, mäso nejedol nikdy a súhlasil iba s jedným chodom pri stravovaní, iba kvôli pozvaným hosťom súhlasil s viacerými. Okrem čistej vody nikdy nepil iný nápoj. Odoberajúc si zo spánku sa skoro celé noci modlil. Dvere jeho domu boli vždy pre všetkých otvorené, každý a v každom čase mal doň voľný vstup. Pretože bol pre všetkých otcom a ochrancom, nikoho neprepúšťal bez rady a útechy. V časoch prenasledovania kresťanov za Diokleciána a Maximiána bol uvrhnutý do väzenia, ale aj tu vyučoval ľudí Božiemu zákonu.
Zúčastnil sa na 1. Všeobecnom sneme v Nicei a z veľkej horlivosti za pravdu udrel rukou heretika Ária. Kvôli tomuto skutku bol vylúčený zo Snemu a zbavený biskupskej hodnosti, až pokiaľ sa niekoľkým popredným biskupom na Sneme nezjavil samotný Pán Ježiš a presvätá Bohorodička, a preto vrátili svätcovi arcibiskupskú hodnosť. Tento veľký ochranca Božej pravdy bol vždy jej odvážnym ochrancom aj medzi ľudom. Dvakrát zachránil ľudí pred nezaslúženým trestom smrti. Zjavoval sa v sne a aj v skutočnosti tým, ktorí ho privolávali na pomoc. Z jeho tváre žiarilo svetlo ako z tváre Mojžiša. V starobe, keď ochorel, zosnul v Pánovi 6. decembra v roku 343.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
